Prosopokracia je forma vlády, v ktorej občania vykonávajú moc osobne, nie prostredníctvom zástupcov. Nie hlas odovzdaný v ich mene. Nie funkčné obdobie delegované niekomu inému. Samotná moc, v osobe.
Dva korene, spojené, aby pomenovali niečo, čo doteraz nemalo svoje vlastné jasné meno.
Grécke slovo πρόσωπον (prósopon) znamená osobu — konajúce ja, nie úlohu vykonávanú v mene niekoho iného. Je to koreň stojaci za latinským persona a prežíva v novogréčtine vo výraze νομικό πρόσωπο, „právnická osoba“.
V spojení s -kracia (z kratos, moc) znamená prosopokracia doslova moc osoby — moc, ktorá zostáva tam, kde je osoba, namiesto toho, aby prešla na zástupcu konajúceho na jej mieste.
Koreň πρόσωπο (osoba) sa môže spájať s veľmi odlišnými koncovkami. Len jedna z nich opisuje, čo toto slovo znamená.
Kult vybudovaný okolo jedného vládcu, uctievaného, zatiaľ čo všetci ostatní zostávajú pasívni. Kult osobnosti.
Fixácia na tvár alebo obraz vodcu, nie na to, čo skutočne robí. Posadnutosť osobnosťou.
Moc rozdelená medzi každého občana, osobne, jedného po druhom. Nie jedna vyvýšená osoba — moc, ktorá prechádza, osobne, cez všetkých.
Prosopokracia je forma vlády, v ktorej občania vykonávajú moc osobne, nie prostredníctvom zástupcov.
Prosopocracy is a government in which citizens exercise power personally, not through representatives.
Prosopokracia nenahrádza demokraciu — dopĺňa to, k čomu sa slovo vždy upínalo.
„Demokracia“ znamená vládu ľudu, ale nehovorí nič o tom, ako sa táto moc vykonáva. Ponechaná otvorená, táto medzera umožnila slovu pokryť takmer čokoľvek: občan, ktorý volí raz za pár rokov, aby v jeho mene vládol niekto iný, sa nazýva demokraciou, rovnako ako občan, ktorý vládne sám, osobne. Prosopokracia pomenúva druhú polovicu tohto prísľubu — časť, na ktorú demokracia naráža, ale nikdy ju negarantuje. Nie je súperkou demokracie; je mechanizmom, vďaka ktorému slovo znamená to, čo vždy tvrdilo, že znamená.
V zastupiteľských systémoch má zlyhanie vždy kam sa schovať.
„Diabol je v detaile“ sa stáva výhovorkou: vina sa presúva k vzdialeným technokratom, k systému príliš zložitému na to, aby zaň zodpovedala jedna osoba. Prosopokracia tento úkryt odstraňuje štrukturálne, nie morálne — občan, ktorý drží moc, je samotným detailom. Nikde inde diabla nenájdete.
"Horistics is the apposite and airtight formulation of the differentia of concepts."
«Οριστική είναι η εύστοχη και αεροστεγής διατύπωση της ειδοποιού διαφοράς εννοιών.»
Odstránenie každej výhovorky funguje len vtedy, keď občania vidia dostatočne jasne na to, aby dobre vládli, keď výhovorky zmiznú. Preto je základným kameňom prosopokracie Horistics — disciplína, ktorú táto definícia opisuje. Od občana, ktorý nedokáže presne definovať slobodu, spravodlivosť alebo korupciu, nemožno očakávať ani presné vykonávanie moci nad nimi. Prosopokracia vyžaduje občanov schopných vidieť politicky; Horistics je spôsob, akým sa toto videnie buduje.
Horistics siaha k sokratovskej metóde definičného skúmania — rok 2030 znamená 2 500 rokov od narodenia Sokrata.
Precvičuj Horistics →Prosopokracia pomenúva, ako by mala vyzerať moc — vykonávaná samotnými občanmi, nie delegovaná inam. ROTA je konkrétny návrh, ako to v praxi vybudovať: občania sa striedajú v krátkych obdobiach občianskej povinnosti, takže moc prechádza osobne cez všetkých a nikto ju nedrží dostatočne dlho na to, aby prestala byť jeho vlastnou.
Prečítať návrh ROTA →